Turisti z Podlužian navštívili slovanské hradisko Valy pri Bojnej

0
1726
Božie srdce

Dnešné slnečné počasie (3.6. 2017)potvrdilo správnosť našej voľby prežiť sobotu na turistike v lese a spojiť ju s poznávaním života našich predkov. Ráno sme nasadli do áut a presunuli sme sa cez Kulháň, Nemečky a Bojnú do priestoru slovanského hradiska Valy ,ktoré sa nachádza na východ od vrcholu Marhát v južnej časti pohoria Považský Inovec. Po prechode cez drevenú lavičku nad horskou bystrinou sme zamierili po lesnej ceste nachádzajúcej sa v bukovom lese na Valy.

Asi po polhodinke nenáročného stúpania sme sa dostali k otvoru v umelom zemnom telese , ktorý v minulosti bol opatrený drevenou bránou a palisádami. Táto brána umožňovala kontrolu a vstup osôb do hradiska z východu. Okolo celého hradiska sa tiahne dobre viditeľný zemný val, ktorý ohraničuje 14 hektárov územia na ktorom sa hradisko rozprestieralo. V súčasnosti sa na tomto území nachádza zdravý dubový les.

Po prezretí vstupnej brány a časti zemného valu sme pokračovali cestou v úvoze západným smerom a po pravej strane sme videli repliky obytných domov, hospodárskych miestností, dielní a základy budov , slúžiacich k rôznym účelom. Mladí turisti všetko zodpovedne preliezli a svorne konštatovali, že doma je lepšie, lebo tu nie je ani voda a ani elektrina. Po chvíľke oddychu sme pokračovali k západnému valu, ktorý je pre názornosť odkrytý a poskytuje pohľad na jednotlivé vrstvy z ktorých bol vytvorený.

Po prechode týmto valom sme prišli do priestoru , kde sa v minulosti nachádzali remeselné dielne a rôzni tovariši. Tento priestor bol rovnako opatrený valom s bránou ktorá umožňovala vstup do hradiska a východ z neho cez západnú bránu. Smerom na západ mohli pocestní pokračovať cez niektoré sedlo z Ponitria na Považie a naopak. My sme sa pobrali rovnakou cestou a zastavili sme sa až pri sakrálnej pamiatke Božské srdce ,kde sme odbočili doprava a po zelenej cyklistickej značke sme prišli na Jelenie jamy, odkiaľ nás červená turistická značka priviedla cez Sedlo pod Marhátom na vrchol Marhát.

Po výstupe na rozhľadňu sme mohli severným smerom vidieť Inovec, Rokoš, Strážov, Kľak, na východ nás upútal pohľad na Sitno,Tríbeč, na juhu sme videli Zobor a na západe sa tiahlo pohorie Bielych Karpát. Po užití si krás, ktoré nám poskytla rozhľadňa sme využili ešte služby ohniska. Po opečení slaninky a klobásky sme sa vydali cez lúky prekvitajúce rôznymi rastlinnými spoločenstvami na Ranč pod Babnicou.

Po krátkom občerstvení a prehliadke priestorov , kde sú umiestnené zvieratá z rôznych končín sveta sme pokračovali po peknom dni plnom zážitkov a nových poznatkov domov. Najcennejšou odmenou pre mňa bol pohľad na síce unavené, ale spokojné deti. Pokiaľ chcete navštíviť túto lokalitu a spoznať život Slovanov na tomto území ,môžete spojiť návštevu hradiska s návštevou múzea v obci Bojná.

Miroslav Eiben

ZDIEĽAŤ

Pridaj komentár

Predchádzajúci článokMedzinárodná súťaž krásnych tiel v Dome kultúry
Ďalší článok16. medzinárodné dni orchidey v Trebichave
V regionálnych novinách TAJMS som zodpovedný za celú tímovú prácu redakcie. Píšem a pripravujem informačné články z bánovského regiónu, reportáže a rozhovory z terénu, firemné advertoriály, komentáre, stručné aktuality, ďalšie PR materiály, ktoré si zákazníci žiadajú.