Ako si voľakedy susedia nový rok vinšovali

0
346

Nám dnes na to stačí mobil alebo internet. Pošleme esemesku,email, alebo zavoláme trebárs aj do Ameriky či Austrálie, Slovákov dnes všade nájdeš.Naši predkovia nepoznali mobily ani internet, veď načo by im aj boli, keď roboty mali vyše hlavy.


Ani ploty ich neoddeľovali, lebo od dobrého suseda ploty stavať netreba, hovorievali. Lenže kričať do tretieho či štvrtého dvora novoročný vinš sa nepatrilo. Ešte by si ostatní mysleli, že sa nebodaj vadia. A to veru nie, dobre oni vedeli, že ako na Nový rok, tak po celý rok. Preto ak si chceli zachovať pekné susedské vzťahy a nebáť sa, že im sliepky okrivejú – lebo

sliepka je len sliepka, tá nevie, pokiaľ smie ísť, ani v ktorom kuríne má vajce zniesť a na ktorú podstienku môže špiniť – tak sa gazda vybral susedom pekne zavinšovať. Aby som vás však nepriviedla do omylu – hlavným dôvodom neboli sliepky, ale tradícia a tradície si naši predkovia ctili.

Gazda teda vinšoval to, čo bolo rokmi overené, vinš, ktorý ešte ako chlapec od svojho deda bol počul. Tie isté veršíky odrapkali aj deti, ktoré chodili koledovať po rodine a vraj sa nevedeli dočkať, počula som. Neviem, ja som s nimi nechodila. Ale iste to bola pravda, lebo za koledu dostali jabĺčka, oriešky a niekde aj päťdesiat halierov alebo korunu. A to bol voľakedy veľký peniaz.

Tetuška, ktorá to ako dieťa zažila, mi povedala, že keď raz v jednom dome dostala korunu, od radosti vyskočila ako na fašiangy. A teraz sa pozrime, čo sa v Kšinnej vinšovalo.

Najčastejšie to bol tento vinš:
Vinšujem vám šťastlivý nový rok, aby vám dal pánboh zdravie, šťastie, hojné božské požehnanie a po smrti kráľovstvo nebeské.

V dome, kde mali dievča, bolo zvykom hovoriť žartovný vinš:
Vinšujem vám šťastlivý nový rok, aby vám odpadou z pece bok a z povala hrada, aby sa vydala vaša dievka mladá.

Tento zas poznali deti zo školy:
Na ružovom prútku bez obáv a smútku srdečnými slovy vítame rok nový. A keď ho vítame, radostne voláme: žehnaj, žehnaj, Pane, naše putovanie, žehnaj, žehnaj nám!
Vinšovníci, ktorí mali básnického ducha, si pre svojich susedov zložili vinše sami. Adam Beľan zo Závady pod Čiernym vrchom básnické črevo mal, svoje vinšovanie ozvláštnil na tú dobu nezvyčajným prvkom a veršíkom, ktorý tak trošku aj telo pošteklil. Pre zaujímavosť spomeniem, že autor sa narodil vtedy, keď sa končilo 19. a začínalo 20. storočie.

A tu je jeho vinš:
Vinšujem Kristu kráľovi,
tak aj môjmu susedovi,
aby v tomto novom roku
nebolo žiaľu v tvojom oku.
Radosti a veselosti,
to ti želám do hojnosti.
K tomu zdravia, šťastia veľa,
aj to priblížení tela
a ešte na dodatok
aj rodinný prírastok.
Ver tomu, čo som ti navinšoval,
že sa šecko stane.
A ja mám nádej,
že za moje vinšovanie
budem aj keď nie bohato,
ale štedro odmenený.
Servus, Boh nás poteš
a udrž nás v radosti!

Autor: Mária Škultétyová

Foto: Stanislav Vavro

ZDIEĽAŤ

Pridaj komentár

Predchádzajúci článokKvalitný medzinárodný turnaj vo futsale vyhrala PINEROLA
Ďalší článokPravá dedinská zabíjačka v Horných Našticiach
V regionálnych novinách TAJMS som zodpovedný za celú tímovú prácu redakcie. Píšem a pripravujem informačné články z bánovského regiónu, reportáže a rozhovory z terénu, firemné advertoriály, komentáre, stručné aktuality, ďalšie PR materiály, ktoré si zákazníci žiadajú.