U nás šepkať nemusíte

0
351

Naša knižnica v Krásnej Vsi nie je totiž miesto, kde si čitatelia len požičiavajú knihy, ale aj debatujú – veď nie je nič lepšie ako odporučenie knihy od niekoho, koho dobre poznáme.

Už 3 roky sa usilujem pokračovať v mnohonásobne dlhšej tradícii mojich knihovníčskych predchodkýň: dať knižnici srdce. A aj keď ako pracujúca mamina občas smútim, že by som pre našu knižnicu chcela mať viac času, myslím, že sa mi (so spoteným chrbtom) celkom darí. Som hrdá, že knižnica je komunitným centrom pre ľudí, ktorí sa zaujímajú o literatúru.

Snažím sa o pestrosť, aby si vybrali deti, teenageri, dospelí, seniori, ľudia uprednostňujúci mainstreemovú literatúru, ale i nároční čitatelia. Tak rada by som formovala vkus čitateľov, ale zmeniť preferenciu z oddychovej literatúry k podnetnejšej je ťažké. Úspechom bol nákup literatúry odhaľujúcej zverstvá fašizmu – ani teplé rožky sa nemíňajú rýchlejšie, našťastie sa aj rýchlo čítali – solidárne k spolučitateľom.

Aj knihy s kresťanskou tematikou, ktoré búrajú tradičné predsudky o Bohu, sa stali často odporúčané medzi čitateľmi, z čoho mám nesmiernu radosť. Skoro Sofiina voľba pri nákupe nových kníh: čo ľudia žiadajú, alebo to, čo by som chcela, aby čítali. Víťazí kompromis. Som tak hrdá na krasňanské deti a mládež, že tak veľa čítajú.

A aj že si radi nechajú poradiť zaujímavé tituly. Mojou osobnou výzvou je chytiť do sietí literatúry čo najviac nových rybičiek, preto sa okrem čitateľských besied pre deti snažím aj zháňať (často i po antikvariátoch) povinnú školskú literatúru, pretože práve povinnosť býva často 1. kontaktom niektorých žiakov s našou knižnicou.

A keď máme povinnú literatúru, je už len krôčik k tomu pribaliť pár kníh naviac s mojou častou vetou: ,,Keď sa nebude páčiť, odlož, a nabudúce vyberieme niečo lepšie, knihy nemajú odpočívať v poličkách knižnice, treba ich čo najviac zobrať domov.“ A aby som sa trafila do čitateľskej nôty, snažím sa každého čitateľa poznávať a nadobudnúť jeho dôveru.

To je práve čaro a krása knižnice v obci, kde sa všetci poznáme. Úloha knižnice je rozširovať naše obzory, aby sme boli k sebe ľudskejší. Som hrdá na našich čitateľov, že sa nám to spoločne darí. Veľmi sa teším, keď ľudia darujú knižnici dobré knihy, ktoré sa im páčia, lebo chcú, aby ich prečítali aj ostatní čitatelia – za túto spolupatričnosť som veľmi vďačná.

Autor: Alenka Krchová

ZDIEĽAŤ

Pridaj komentár

Predchádzajúci článokBánovské basketbalové nádeje sa prebojovali do baráže
Ďalší článokBeseda s prekladateľkou Evou Lavríkovou
V regionálnych novinách TAJMS som zodpovedný za celú tímovú prácu redakcie. Píšem a pripravujem informačné články z bánovského regiónu, reportáže a rozhovory z terénu, firemné advertoriály, komentáre, stručné aktuality, ďalšie PR materiály, ktoré si zákazníci žiadajú.