Monika Domovcová zabehla premiérovo 100 – vku

0
462
Prvá sprava Monika Domovcová

Na východnom Slovensku okolo Starej Ľubovne v prostredí Spišskej Magury a Pienin (s dľžkou trate 103 km a prevýšením 4 145 metrov)  sa zrodila nová ultrabežecká súťaž 100 – vka s výstižnym názvom Severný živloplaz, na ktorej mali svoje zastúpenie aj bánovskí bežci.

Na štartové pole sa 26. mája 2018 premiérovo postavila Monika Domovcová a skúsený ultrabežec Adam Lisý. Rodinná zbierka cenných “kovov” sa po návrate domov rozrástla v Adamovej vitríne o bronzový lesk. So striebornou medailou na krku sa domov vrátila aj premiérová ultrabežkyňa Monika, ktorá nám poskytla rozhovor.

1. Vieme, že beháš, ale že sa pokúsiš prekonať hranicu svojich možnosti na 100 – vke by nás ani vo sne nenapadlo? Bola to pre Teba vysnívana výzva?

Keď sa robí nejaký šport, vždy sa posúvajú hranice. Pred nejakým časom bola pre mňa obrovskou výzvou 50-ka. Tých mám za sebou už niekoľko, tak logicky prišla na rad 100-ka.

Samozrejme veľký vplyv na to mala ultra komunita v Bánovciach na čele s Jančim Pristachom – mám od neho veľa cenných a overených rád. Aj od Adama a ďalších som voľačo pochytila. Títo chalani sú úplne iná liga.

2. Ako sa Ti bežalo v náročnom horskom prostredí a ako si prekonávala krízy?

Horské prostredie mi sedí. Kopce mám radšej ako rovinu. Aspoň sa človek nenudí v jednotvárnom teréne. Tiež sa rada kochám výhľadmi a tie sú z výšky krajšie. Možno to

súvisí s mojou VHT minulosťou. Krízu som tentokrát nemala žiadnu. Prvé kilometre musia byť pomalé, preto som fotila – a veru bolo aj čo. Bola nádherná inverzia. Krajina je v tejto časti Slovenska skutočne krásna a pritom málo navštevovaná.

3. Ako bol zabezpečený pitný režim a stravovanie na bežeckých úsekoch?

Táto stovka bola mimoriadne dobre vybavená občerstvovačkami. Maximálna vzdialenosť medzi nimi bola 14 km. Bežne sú nachystané okrem pitia chleby s masťou, arašidovým maslom, nutelou, rôzne koláče, ale aj výborný slepačí vývar, či zeleninová polievka.

Napríklad na Trnavskej stovke nie sú občerstvovačky takmer žiadne a človek si musí všetko niesť so sebou. A práve to jedlo je na ultra to najdôležitejšie. Musí sa jesť dosť a nie až priveľa. Keď však bežec už do seba jedlo nedokáže dostať, dostaví sa kríza.

4. V ktorej časti trate si mala najväčšie ťažkosti?

Nemala som žiadne veľké problémy ale trošku nepríjemné to bolo posledných asi 5 km. Zotmelo sa a stratili sa mi pri inak ozaj bohatom značení odrazky. Bola som v pomykove. Aj

únava robila svoje. Pomohol však jeden telefonát s organizátorkou a potom ešte jeden bežecký kolega. Vo dvojici sa hľadalo lepšie.

5. Aký si mala pocit po dobehnutí do cieľa?

Pocity po dobehnutí boli v každom prípade príjemné. Bola som si vedomá, že som obehla druhú ženu, a teda, že sa podarí aj umiestnenie. S časom som bola spokojná. Ten najlepší

pocit však bol ten, že som odbehla 100 km bez kŕčov, väčšej bolesti, že som si to dokázala užívať v podstate až do konca. Bola to moja prvá oficiálna plná stovka. Radosť mi urobilo aj Adamove výborné umiestnenie. Konkurenciu mal dôstojnú. Bánovciam sme určite hanbu nenarobili.

6. Pred akými ďalšími výzvami stojíš po tomto premiérovom ultrabežeckom podujatí?

Plánujem nejaké kysucké akcie, kde chcem podporiť mojich rodákov. Na jeseň sú nejaké

zaujímavé stovky. Všetko závisí od toho, čo zvládne telo. A samozrejme všetko treba zladiť s mojou rodinou a našimi spoločnými plánmi.

Autor: Stanislav Vavro

Foto: Rišo Pouš, Michal Bačinský, Juro a Julka, Martin Drozd, Jaro Janíček

Viac informácii o tomto bežeckom podujatí nájdete tu: Severný živloplaz 2018

 

ZDIEĽAŤ

Pridaj komentár

Predchádzajúci článokTretí ročník “Športového Dňa” detí a rodičov
Ďalší článokGhost stories
V regionálnych novinách TAJMS som zodpovedný za celú tímovú prácu redakcie. Píšem a pripravujem informačné články z bánovského regiónu, reportáže a rozhovory z terénu, firemné advertoriály, komentáre, stručné aktuality, ďalšie PR materiály, ktoré si zákazníci žiadajú.