Hudobnik z malej dedinky Michal Polák: “Pokojné more nerobí dobrého námorníka”

0
331
Adam Halás, Andrea Kováčová, Michal Polák, ?, Marek Rašman, Lukáš Deviatka

Narodil sa 26.7. 1991 v malej dedinke pri Hlohovci, ako najmladšie dieťa v muzikálnej rodine. Posadnutosť gitarou a záujem o hudbu u malého Michala začala 12. septembra 1999, keď ako osemročný videl spievať a hrať svojho otca na gitare. Pre noviny TAJMS poskytol rozhovor.

Vieme, že pochádzaš z umeleckej rodiny. Kedy si spozoroval, že máš jej genetický kód a vzťah k hudbe?
Ako malý chlapec som vydržal  hodiny sedieť a počúvať hudobníkov, či už v televízii alebo naživo ako hrajú nielen na gitaru ale na akomkoľvek hudobnom nástroji. V hudbe som vyrastal a ako malé deti sme sa hrali na muzikantov aj keď sme hrať ešte nevedeli. Brat búchal na všetko čo videl, sestry spievali, bolo veselo ale nakoniec pri hudbe som zostal iba ja. Častokrát som do školy nosil gitaru a hral som spolužiakom len tak cez prestávky. Páčila sa mi odozva spolužiakov a vedel som, že sa chcem venovať hudbe. Dal som si prihlášku na konzervatórium, nevedel som noty, skladby som sa učil podľa sluchu z magnetofónových pások neskôr z youtube. Nedával som veľkú šancu, že ma zoberú , ale chcel som to skúsiť .

Ktorý hudobný štýl najviac obľubuješ pri svojej tvorbe?
Musím povedať, že nemám len jeden obľúbený štýl. Páči sa mi spojenie via-
cerých hudobných žánrov. Každý hudobný žáner má v sebe niečo pekné, medzi ne patrí: blues, jazz, funky, atď. Momentálne spolupracujem s vynikajúcim huslistom Adamom Halásom, s ktorým som hrával aj počas štúdia na konzervatóriu. Hráme autorskú hudbu, svetové hity, filmové soundtracky, folklórnu a vážnu hudbu s rockovým nádychom. Toto sú slovné spojenia, ktoré najlepšie vystihujú našu tvorbu. Internet je miesto, kde možno nájsť veľa hudby. Niekedy je dokonca až prekvapivé, koľko kvalitnej slovenskej hudby vzniká, no reálne sa jej väčší priestor v príposluchových médiách neposkytuje.

Prečo to tak podľa teba je?
Mám pocit, že každá generácia má svoj mainstreamový prúd, ktorý vládne a ostatným smerom sa veľa pozornosti neujde. Dnes vládne rap, nová škola dá sa povedať, takže veci ako to, čo robím ja, unikajú „kultúre“ a tlačia sa viac-menej undergroundom na vlastnú päsť. Veľa ľudí alebo médií im šancu nedá, ak sa chceme niekam dostať, musíme mať viac-menej šťastie.

Je niekto alebo niečo, čo ťa na tvojej ceste hudobníka inšpiruje, respektíve formuje to, akú hudbu si sa rozhodol tvoriť?
Najviac ma formovali mená ako: Gutrie Ghovan, Gary Moore Yngwie Malmsteen. Práve tí sa úplne vymykajú zvyšku hudobníkov. Vždy som pri nich mal pocit, že žijú v úplne inom svete ako ostatní. Málokto dokáže v hudbe vytvoriť takú atmosféru ako oni.

Ako si si vytvoril vzťah k elektrickej gitare?
Elektrická gitara ma zaujala, pretože ide o nástroj s obrovskou dynamikou. Ak medzi gitaru a aparát zapojíte efekty, tak môžete experimentovať. Môžete dať skladateľovi skomponovať skladbu pre violu, viete ako vyzerá a čo sa s ňou dá približne robiť, ale komponovať pre elektrickú gitaru je oveľa ťažšie. Najmä preto, čo všetko sa s ňou v dnešnej dobe dá robiť. Tento nástroj otvára nové a nové možnosti. Vie byť drsný, hlasný, čistý, preparovaný, zároveň jemný a dynamický .

Pomohli ti skúsenosti zo zahraničia?
Pre umelca z takej malej a mladej krajiny ako je Slovensko, je dôležité ísť von a učiť sa od najlepších. Naša krajina ponúka, čo ponúka, a človek sa môže vždy rozhodnúť, či tú ponuku akceptuje, alebo nie. Môžeme voľne cestovať a rozhodnúť sa, čo chceme robiť. Jednoducho je dôležité to zažiť a spoznať čo najviac, aby sa človek posúval a vyvíjal. Preto je konfrontácia so zahraničím nevyhnutná. Je to samozrejme veľmi ťažká cesta, niekde na obraze som videl napísané “pokojné more nerobí dobrého námorníka“.

Stanislav Vavro