Revolučné tradície uhrovskej doliny

0
338

Okresné vedenie ilegálnej KSS v Uhrovci ako jedno z prvých na základe výzvy ÚV KSS a moskovskéo vedenia KSČ pristúpilo k uzatváraniu prvých partizánskych bojových družín už v roku 1943.

Konkrétne organizačné prípravy na zakladanie partizánskych skupín prebiehali v tejto oblasti už od augusta 1942, t.j. od porady, ktorá sa konala v Oslanoch a ktorú z podnetu ÚV KSS organizovali František Hagara a Albín Grznár. Utvorenie partizánskych skupín však vyžadovalo aj organizáciu zásobovania, organizáciu zbierok finančných prostriedkov a postupné nadviazovanie stykov s protifašistickými bojovníkmi iných odbojových skupín. V

tom období sa do partizánskeho hnutia postupne začínajú zapájať aj sovietski vojaci, ktorí utiekli z nemeckého koncetračného tábora a pomocou ilegálnej siete komunistickej strany sa dostali do Uhrovskej doliny alebo na Hornú Nitru. Sovietski partizáni v jednotlivých partizánskych skupinách, ktoré vznikali od roku 1943, ako napríklad aj Podlužianska partizánska skupina, boli význačnými činiteľmi pri organizovaní celého ilegálneho

ozbrojeného boja. Medzi prvých sovietskych partizánov, ktorí pôsobili v tejto oblasti, patrili Pavol Baranov, Ivan Čašnyk, Ivan Šabla, Nikolaj Petrulenko, Filip Zarudný a iní. V neskorších mesiacoch bol za veliteľa partizánskeho štábu na Hornej Nitre vytvoreným revolučným komitétom menovaný kapitán Baranov a jeho politickým komisárom bol Albín Grznár. Partizánska činnosť v Uhrovskej doline na Hornej Nitre našla všestrannú podporu

pracujúcich más v Uhrovskej doline. Len partizánska skupina pri Uhrovci už začiatkom roku 1944 mala vyše 30 dobre vyzbrojených členov z radov robotníkov. Svoje stredisko mala v doline Válovce pod Jankovým vŕškom, ktoré však, aby utajili miesto svojho pobytu, niekoľkorát menili. Veliteľom tejto skupiny bol Pavol Baranov, neskôr po jeho zatknutí Ivan Čašnyk. Podobne dosť dobre bola vytvorená a veľkým počtom bojovníkov disponovala aj

Podlužianska partizánska skupina v tejto oblasti. Partizáni už pred 29. augustom 1944 v Uhrovskej doline a na okolí viedli aktívny boj nielen s príslušníkmi nemeckých oddielov, ale aj proti všetkým zástancom klérofašistickému režimu tzv. slovenského štátu. Príkaz hlavného partizánskeho štábu uhrovským partizánom doručil František Mišeje, ktorý oboznámil partizánov s celkovou politickou situáciou v rámci celonárodného povstania proti

fašizmu. Partizánske oddiely z Uhrovca a Podlužian obsadili okresné mesto Bánovce nad Bebravou a zakladali vo všetkých mestách a obciach revolučné národné výbory. Riadenie celého politického a spoločenského života prevzalo okresné vedenie strany a okresný revolučný národný výbor. Na posilnenie počtu a výzbroje partizánov prichádza zo ZSSR 13. septembra 1944 silná skupina parašutistov pod vedením kapitána Teodora Póla, ktorá podľa

rozhodnutia hlavných partizánskych štábov v spolupráci s OV KSS a okresným revolučným národným výborom utvára z miestnych partizánskych skupín partizánsku brigádu Jána Žišku. Táto brigáda mala vykonať svoju operáciu trojuholníku Bánovce nad Bebravou – Trenčín – Považská Bystrica. Brigáda Jána Žišku mala spočiatku okolo 900 partizánov, neskôr sa počet partizánov zvýšil na 1 600.

Zdroj: Zo života bojov ľudu Uhrovskej doliny
»»» Pokračovanie v ďalšom čísle TAJMS

Stanislav Vavro