Mutňanská: „Ďakujem, pán učiteľ!“ Za všetkých Kolegov, …

0
454

Bolo to v roku 2012. Niekedy na jar. Bola som vtedy poverená spísaním histórie našej školy. Tej najstaršej v Bánovciach. Tušíte dobre. Duklianskej.

Každý večer som bola ponorená v kronikách školy a ten, kto už čítal staré kroniky, mi dá určite za pravdu, že je to čarovný pocit, byť takýmto spôsobom aspoň na chvíľu súčasťou minulosti. V tom čase vo mne skrsla aj myšlienka pozhovárať sa i s bývalými pedagógmi a doplniť zápisky kroník. Takmer každý deň som v jedálni stretávala pána učiteľa Františka Kubu a moje kroky preto viedli smerom k nemu. Pán Kuba bol nadšený a na naše stretnutie si priniesol množstvo materiálov, s ktorými ma chcel oboznámiť. Moje zápisky hneď obohatil o informáciu, že i jeho otec, František Kuba, st., bol poverený vedením školy (23. 5. 1925 – 29. 12. 1925), vtedy ešte Štátnej meštianskej školy v Bánovciach nad Bebravou.
Pán učiteľ Kuba pôsobil na Duklianskej od roku 1950 ako učiteľ matematiky a telesnej výchovy a neskôr v rokoch 1976 – 1977 a 1983 – 1984 ako zástupca pána riaditeľa Milana

Hečka (1975 – 1987). A práve toto obdobie považoval za najtvorivejšie. V dobrom však spomínal aj na pána riaditeľa Dušana Zafku (1945 – 1951) a Ota Dobríka (1958 – 1975). Práve v období pôsobenia Dušana Zafku pán Kuba namontoval v škole prvý rádioprijímač a zakúpil sa i školský rozhlas. So zvláštnym jasom v očiach rozprával o veľkom množstve činností, ktoré v škole prebiehali. Sám viedol meteorologický krúžok, no spomenul i motoristický a letecký krúžok. S nostalgiou i humorom hovoril o období, ako sa v matematike prechádzalo na novú množinovú sústavu, alebo ako si žiaci s obľubou vyrábali modely geometrických telies z nosníkov, a tie potom niesli v sprievode na 1. mája.
Náš rozhovor bol veľmi príjemný a určite som nesledovala, ako ubieha čas. Dodnes si pamätám slová pána učiteľa: „K tejto škole mám stále vzťah ako jedna z posledných žijúcich legiend.“ Dnes posielam ja do neba: „Ďakujem, pán učiteľ!“ Za všetkých. Kolegov, rodičov, bývalých žiakov, ktorí Vám to chceli povedať tiež a možno už nestihli.
I. Mutňanská